Tma

Ležím v obývačke na gauči. Pozerám sa von oknom na modrú  oblohu a v tom sa na oblohe začína robiť čierny fľak – niečo ako čierna diera ktorá sa postupne zväčšuje a ešte predtým než sa stihnem sama seba opýtať čo to je tá čiernota pohltí všetko naokolo – aj mňa. Cítim ako ma ťahá do seba, všade naokolo je tma – absolútne dokonalá tma kedy nevidieť nič – doslova nič. Zatváram oči lebo stále intenzívnejšie cítim ako ma to niekam ťahá preč a počujem brnenie v hlave. Zrazu sa pred mojím vedomím rozprestiera obraz – ocitám sa v kraji podobnom dnešným americkým kaňonom uprostred veľkej bitky. Ľudia bojujú proti bytostiam, ktoré sem prišli z vesmíru. Zrazu zistím, že ľudia ani nevyzerajú ako ľudia ale viem, že sú to ľudia, ktorí žijú dnes tu na zemi. Zabíjajú sa. Počas tohto obrazu počujem ako mi niekto hovorí (ako športový komentátor) – a obloha sa začernela a bude tma. Mesiac sa stratí v slnečnom mori. Budete bojovať 6 dní, čo rana to veľká bolesť. Ale nebojte sa po uplynutí 6 dní si na 7.deň nebudete nič pamätať. Zomriete a budete vzkriesený, aby ste mohli vo vašom boji pokračovať ďalej.  

Dnes už viem čo tento sen znamená – spája v sebe dávnu minulosť s našou „budúcou budúcnosťou“ ale nie je mi umožnené viac o ňom odhaliť.